Článok o zmluve o dielo nám predstavuje podstatné aspekty tohto právneho dohovoru. Zmluva o dielo predstavuje dohodu medzi dvoma stranami, kde jedna strana (dielo) sa zaväzuje vykonať určitú prácu, zatiaľ čo druhá strana (dieloobjednávateľ) sa zaväzuje uhradiť za túto prácu určitý poplatok. Tento článok sa zameriava na vysvetlenie podstatných prvkov zmluvy o dielo, jej využitie a dôležitosť v právnom kontexte. Okrem toho sa budeme venovať aj tomu, ako sa vyhýbať potenciálnym komplikáciám a konfliktom pri uzatváraní tejto zmluvy o dielo.
Aká je definícia zmluvy o dielo?
Jedná sa o zmluvný typ, ktorý sa najčastejšie používa pri uzatváraní pri obchodnoprávnych vzťahoch. Na prvej strane dokumentu sa zhotoviteľ zaväzuje k tomu, aby vykoval pre druhú zmluvnú stranu/objednávateľa konkrétne dielo.
Aké formy zhotovenia diela sú k dispozícii?
Zhotovenie diela sa dá urobiť na počkanie alebo prostredníctvom písomného potvrdenia o prevzatí objednávky. Toto potvrdenie musí obsahovať predmet diela, jeho rozsah, akosť, cenu za zhotovenie diela a cenu za jeho vykonanie. Dohodnutý termín dokončenia práce uvedený v zmluve treba dodržať.
Ak zmluva o dielo obsahuje aj ustanovenú záväznú technickú normu, tak vykonaná práca by jej mala zodpovedať. Zhotovenie diela sa dá vykonať osobne alebo oprávnene (stále na vlastnú zodpovednosť ). Zmluvu o dielo si môžete vytvoriť podľa vzoru na tejto stránke.
To, akým spôsobom sa dielo vykoná, závisí od obsahu a povahy diela. Ak sú nedostatky v materiáli, ktorý dodal objednávateľ, také závažné, že bránia náležitému vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný čím skôr informovať objednávateľa o tomto probléme. V prípade, že objednávateľ určí zhotoviteľovi nevhodné podmienky pre prácu, platí to. Ak upozornenie nebude stačiť a aj napriek tomu bude objednávateľ trvať na objednávke v takýchto podmienkach, zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť.
Čo by nemala chýbať vo Zmluve o Dielo?
Zmluva o dielo musí obsahovať určité prvky k tomu, aby bola platná. Ak by v zmluve chýbali niektoré aspekty je automaticky vnímaná ako neplatná, čo pre objednávateľa tak aj pre zhotoviteľa znamená že je to ako keby uzatvorenie zmluvy vôbec neprebehlo. K týmto aspektom patrí označenie zmluvných strán, ktoré sú potrebné uviesť k tomu, aby sa vedelo, kto je objednávateľ a kto dodávateľ diela. Ak ide o právnické osoby, tak sa v zmluve označujú obchodné mená, právne normy, sídla, a ak ho majú pridelené tak aj IČO a údaje o zápise do obchodného či iného registra, ako je napríklad živnostenský register.
Je lepšie ak sa k označeniu účastníka uvedie aj DIČ poprípade, aj IČ DPH. V zmluve by mala byť aj presná špecifikácia diela. V diele by malo byť uvedené to, v akom rozsahu, kvalite a kvantite by dielo malo byť. Presný opis budúceho diela je kľúčový, pretože bez neho by sme nemali platnú zmluvu. Cena má tiež svoj význam.
Objednávateľ v takejto situácií hradí cenu,ktorá sa obvykle vypláca za porovnateľné dielo, a to v čase uzavretia zmluvy za obdobných podmienok. Toto rozhodnutie je, ale často rizikové, pretože vedie k sporom práve vďaka výške odplaty. Ak sa chcete dozvedieť, ako určiť výšku diela, pozrite na túto stránku. Okrem týchto dôležitých aspektov, je lepšie ak je v zmluve uvedená aj dohoda o odplate za vykonané dielo a platobné podmienky. Istým príkladom môže byť, že aj keď strany uzatvoria odplatnú zmluvu, nie je automatické, že táto zmluva bude obsahovať ustanovenie o platbe.
Ako sa vyhnúť konfliktom?
Pre vyhnutie sa prípadným konfliktom, je lepšie ak sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodnú na konkrétnej sume poprípade na spôsobe určenia, a to za predpokladu, že po uzatvorení zmluvy sa nedá určiť presnú výšku odplaty. Zároveň sa dajú vložiť aj platobné podmienky. Toto zabezpečuje jasné a jednoznačné očakávania medzi zmluvnými stranami.
Stanovenie termínu dokončenia diela a miesta jeho vyhotovenia a odovzdania objednávateľovi je dôležitou súčasťou zmluvy o dielo. Okrem toho môže objednávateľ v zmluve určiť aj chvíľu, od ktorej sa stáva právoplatným majiteľom diela a prevzatím zodpovedá za prípadné náhodné poškodenia. Tieto štyri aspekty môžete, ale nemusíte zakomponovať do zmluvy. Ak nebudú v zmluve uvedené, nebude to mať žiadny vplyv na jej platnosť.
Musí byť zmluva o dielo písomná?
Okrem písomnej dohody, ktorá je záväzná vďaka zmluve, existuje aj ústna zmluva. To, ktorý typ zmluvy je lepšie vybrať, záleží podľa toho, o aký druh záväzku ide. Ak je dodávateľ remeselník, u ktorého si zákazník/odberateľ objednal určitý remeselný výrobok, úplne stačí ak sa spolu dohovoria slovne a žiadne zmluva k tomu nie je potrebná. Ak je však objednávateľ podnikateľ, je na mieste, aby bola zmluva písomná. Ale sú prípady, kedy musíte zmluvu uzatvoriť písomne, a to v rámci obchodného zákonníka či občianskeho zákonníka. Medzi takéto zmluvy patrí zmluva o prevode nehnuteľnosti, zmluva o predaji podniku, zmluva o obchodnom zastúpení a zmluva o budúcej zmluvy. Písomná zmluva sa uzatvára aj v situácii, keď na nej jedna zo strán trvá. S výnimkou týchto situácii, je na každom, akú formu zmluvy si vyberie. Na druhú stranu, písomná zmluva poskytuje obom stranám istotu že obe získajú to, na čom sa dohodli.
Aké nevýhody má ústna zmluva?
Pri tomto typu záväzku hrozí, že nedôjde k naplneniu povinností. Písomná zmluva zároveň funguje ako dôkaz, v prípade ak sa stane, že druhá strana nedodrží svoje povinnosti. Napríklad ak sa rezbár dohodne so zákazníkom na vytvorení sochy, môže sa stať, že zákazník vycúva z tejto ústnej dohody a sochu neprevezme ani nezaplatí rezbárovi za jeho prácu.Takáto situácia sa síce dá riešiť právnou cestou, ale bez písomnej zmluvy, ktorú bude požadovať súd, je to pre poškodenú stranu stráta času a peňazí.
Aké práva a povinnosti má objednávateľ a zhotoviteľ?
Ako prebieha platba za vykonanú službu?
Pokiaľ sa stane, že sa obe strany nedohodli na spôsobe odovzdania diela, mal by zhotoviteľ urobiť písomné oznámenie. V praxi sa môže stať, že objednávateľ už hotové dielo odmietne prevziať z dôvodu, že nemá dostatok financií jak za zaplatenie hotového diela prípadne nezaplatí plnú sumu. V takejto situácii hľadá dôvody, prečo tak nemieni urobiť.
Aké sú ďalšie povinnosti objednávateľ?
V prípade potreby určitých vecí na zhotovenie diela je na objednávateľovi, aby ich dodal zhotoviteľovi. Obe strany sa dohodnú prostredníctvom zmluvy. Rátajú sa k tomu aj povinnosti odovzdania týchto vecí, a to v čase, ktorý je uvedený v zmluve alebo ak je už po uzavretí zmluvy malo by sa predanie týchto potrebných vecí uskutočniť čím skôr. Zároveň, objednávateľ za ne znáša riziko poškodenia.
Objednávateľ nie len uhrádza cenu za samotné dielo, ale aj za účelné náklady spojené s obstarávaním vecí. V prípade, že ich nedodá sám, čo zahŕňa aj úhradu nákladov spojenými s oneskorením kontroly diela. Objednávateľ môže osobne vykonať túto kontrolu alebo zabezpečiť inú osobu, aby ju vykonala. Musí vykonávať prehliadku čím skôr po prebraní diela, aby sa uistil, že nevznikli žiadne poškodenia. Ak ich objednávateľ nájde, je len na ňom či sa rozhodne dielo prijať.
Ako môže objednávateľ kontrolovať vykonávanie diela?
Okrem konečnej kontroly diela má objednávateľ plné právo vykonávať kontrolu aj v procesu zhotovenia diela, a to v akomkoľvek štádiu. Kontrola by však nemala prebehnúť pred realizáciou diela, pretože tým zasahuje do postupu zhotoviteľa, čo je neprípustné, keďže by mal vykonávať dielo samostatne. To však neplatí v prípade ak v zmluve, na ktorej sa obe strany dohodli, stojí, že vykonávanie diela bude prebiehať podľa pokynov objednávateľa. Počas týchto kontrol sa môže stať, že zhotoviteľ nebude postupovať podľa nariadených pokynov. Môže ísť o dohodnutý predmet plnenia či postup, na ktorom sa dohodli.
Jednou z možností je, že sa môžu zmluvné strany dohodnúť na tom, že sa kontroly budú konať v určitom stupni jeho vykonávania. Povinnosťou vykonávateľa je, aby objednávateľa pozval na kontrolu v správny čas. V prípade nevykonania tohto kroku, objednávateľ musí pozvať na dodatočné kontroly a zároveň znášať náklady, ktoré s tým súvisia. Lehoty na vykonávanie týchto kontrol závisí na dohode oboch strán. Zhotoviteľ by nemal oznamovať dátum kontroly na poslednú chvíľu, ale s určitým časovým predstihom, aby sa objednávateľ dokázal zariadiť a mohol sa kontroly zúčastniť.
Kvôli akým dôvodom môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy?
Sú dôvody, kvôli ktorým môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy o dielo. Jedným z nich je zvýšenie ceny zo strany dodávateľa, a to o 10%.Dodávateľ môže tak konať, ak vykonáva činnosti nezaradené do rozpočtu, alebo ak sa snaží zvýšiť efektívnosť vynaložených nákladov.Objednávateľ tak môže bez odkladu od tejto zmluvy odstúpiť. Objednávateľ musí zaplatiť sumu, ktorú už zhotoviteľ použil na zhotovenie diela a tiež mu vynahradiť účelné vynaložené náklady. To však platí len za predpokladu,že vyhotoviteľ nemôže výsledok použiť inak. Objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť aj vtedy, ak všetko nasvedčuje tomu, že dielo nebude dokončené včas prípadne nebude vykonané riadne a vykonávateľ nemá záujem o nápravu, a to ani v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol.
Aký je rozdiel medzi zmluvou o dielo podľa obchodného a občianskeho zákonníka?
Rozdiel medzi týmito dvoma typmi zmlúv sú účastníci, ktorí zmluvu uzatvárajú a tiež rozsah práv a povinností, ktoré majú. V týchto dvoch kontraktoch sa požaduje preddavok od objednávateľa ako jeden z dôležitých rozdielov. Občiansky zákonník povoľuje, požadovať od objednávateľa zaplatiť preddavky pri vykonávaní diela, ktoré má pomerne vysokú cenu. Toto právo vychádza zo zákona, čo znamená, že má dodávateľ plné právo na uhradenie sumy, a to bez výslovnej dohode v zmluve.
Obchodný zákonník to má trochu inak. Obe strany sa môžu v rámci zmluvy dohodnúť na tom, že zhotoviteľ môže požiadať preddavky od objednávateľa. V cene je tiež značný rozdiel. Výrobca môže zvýšiť cenu určenú podľa rozpočtu len so súhlasom objednávateľa alebo v prípade zmeny cenového predpisu, podľa občianskeho zákonníka. V takejto situácii, má objednávateľ právo zmluvu ukončiť. A to v súlade s obchodným zákonníkom má zhotoviteľ povolené požiadať o primerané zvýšenie ceny. Zmluva o dielo by, ale nemala obsahovať nič, čo by napovedalo konečnú sumu.
Čím sa odlišuje zmluva o dielo a kúpna zmluva?
Rozdiely, hoci len malé nájdete aj v tomto prípade. Osoba predáva výrobok výmenou za vopred dohodnutú cenu, čo tvorí jadro kúpnej zmluvy. Ak je hlavným zámerom zmluvy činnosť, vďaka ktorej vznikne fyzický výsledok, ako je napríklad socha či nábytok, jedná sa o zmluvu o dielo. Pod zmluvu o dielo spadá aj stavba domu, jeho údržba či iné veci, ktoré s tým súvisia. Keď pred výrobou zhotoviteľ zakúpi materiál, ide o kúpnu zmluvu. Naopak, ak materiál poskytne objednávateľ, ide o zmluvu o dielo. Samotná činnosť sa v niektorých prípadoch javí dôležitejšia a cennejšia ako jej výsledok.
V prípade ak máte záujem o prácu, aktuálne ponuky nájdete tu https://zamestnavame.sk/ponuky-prace/